Szlovák
Ke? sme sa prv? raz stretli, mala ?trn?s?, v o?iach pubert?lnu drzos? a v ?stach jazyk, ktor? rozhodne nedr?ala na uzde a ve?k? ?as? z neho mi otr?ila. "Ty si teda ?ivel," pomyslel som si a ve?mi dobre sa pobavil. ?ivel, to je to spr?vne. Spont?nna, nesp?tan?, ale pritom diev?ensk?, obdaren? kreativitou, situa?n?m v?myseln?ctvom, dobra k metle aj k peru. Boh?mska, nekonven?n?, ale priate?sk? a ve?ne vysmiata. Marika Smoro?ov?. Dnes u? ?ikovn? ?tudentka, nabit? z??itkami a sk?senos?ami, ktor? si rozprestiera ako tr?vnat? koberec, aby z neho ?ala p?smeno po p?smene, slovo po slove a ukladala ich, akoby pr?ve tak mali patri? k sebe, akoby sa ka?d? nap?san? ver? volal Marika. A on sa ka?d? naozaj tak vol? vo svojej nenapodobite?nej originalite. Z?rove? z mnoh?ch c?ti? zvolanie: "Som ?ena a som rada, ?e som ?ena a to nie je probl?m, ale v?sada." S t?mto sa prech?dzame ver?ami talentovanej poetky, odkr?vame tajomstv?, dom???ame predstavy, tam, kde by sme mohli sklopi? zrak, tam sa naprotive? usmejeme, lebo z tejto po?zie ide sloboda a t??ba. A k tak?m ver?om v?dy stoj? za to sa vr?ti?.
