Szlovák
Čierne ruky, čierne tváre – len oči z nich žiaria nabielo. A ešte zuby, ak sa práve usmievajú. Tak vyzerajú doneckí baníci, keď vyjdú na svetlo a zažmúria do slnka. Táto kniha rozpráva o tom, aký bol Donbas predtým, než sa stal epicentrom krutej vojny. Oleksandr Myched nás v nej zoberie priamo do čierneho srdca Ukrajiny. Bachmut. Pokrovsk. Konsťantynivka. Severodoneck. Lysyčansk. Dnes hlavné mestá krutej vojny boli ešte donedávna nielen centrami ukrajinského a predtým sovietskeho baníctva, boli aj súčasťou pozoruhodného vesmíru zvaného Donbas. Oleksandr Myched prichádza na východ v roku 2016 vo veľmi zvláštnom období. V Donecku a Luhansku už prebieha vojna a paralelne s ňou aj snahy o čosi ako nový začiatok: východná Ukrajina hľadá svoju identitu, mestá dostávajú nové mená, prichádza mladá generácia. A o invázii, ktorá má prísť o pár rokov, ešte nikto nič netuší. Vo svojej knihe Krv ti s uhlím pomiešam Myched skúma mytológiu baníckych miest, kľúčové postavy regiónu, stereotypy i archetypy. Ukazuje nám, že tento kraj má v sebe oveľa viac než len vrstvu čierneho prachu. Nie je to len Donecká uhoľná panva, je to aj hrdé obyvateľstvo, etnicky a kultúrne rôznorodé, ktoré sa cíti byť silne spojené s Ukrajinou a neuzatvára sa pred Západom. Myched sa vracia do miest, ktoré spoznal počas projektov oživujúcich miestnu komunitu, a ktoré sa dnes spájajú najmä s miestami najtvrdších bojov. Rozpráva sa s bežnými obyvateľmi, baníkmi, ale aj s umelcami a intelektuálmi, ktorí hovoria o svojom detstve, dospelosti a spoločnosti v regióne, ktorý nie je veľmi známy ani v samotnej Ukrajine. Kniha napísaná v roku 2020 je pôsobivou polyfóniou o minulosti a súčasnosti ukrajinského východu. Dnes sa číta ako príbeh o stratenej histórii, ľuďoch a mestách, ale aj ako záznam nekonečnej lásky k svojej krajine. Kniha vychádza v preklade Veroniky Goldiňákovej.
