Szlovák
Zľahka dekadentnú básnickú zbierku Luxus tvoria dva celky, cyklus Mučiareň a cyklus Svetlo. V prvom z nich sa v sugestívnych obrazoch analyzuje citovú rozorvanosť a milenecké konflikty autorského subjektu. Príčinou utrpenia je láska, respektíve to, čo z nej ostalo. V cykle Svetlo autor v ľahkých impresiách a artistných obrazoch predstavuje svoje videnie skutočnosti, akoby okom surrealistického filmára. V dramaturgii básnickej zbierky druhá časť umocňuje prvú. Svetlo, akoby prenikajúce do mučiarne, zvýrazňuje kontúry bolesti, ktorá je v prvej časti prežívaná s mimoriadnou intenzitou. Bolesti, ktorá postupne vyhasína a napĺňa človeka životne potrebnou melanchóliou. "Poézia Mariána Grupača v básnickej zbierke Luxus je možno krutá, chvíľami trýznivá, či dokonca obscénna, ale každopádne je to poézia zrelá, napísaná presvedčivo a presne." Jaroslav Klus "Grupač má v sebe esprit príbuzný francúzskym avantgardným básnikom a americkým beatnikom, ide so svojou kožou na trh, nebojí sa ísť do tvorby s plným nasadením, nemá strach riskovať. Je schopný napísať prekvapivé verše takej obrazovej intenzity, aké nevie napísať žiaden slovenský básnik jeho generácie." Peter Bílý
